Camille Claudel 1915
:
Nekonečná túžba po uznaní, pochopení a láske privedie talentovanú umelkyňu na pokraj ľudskej spoločnosti.
Bruno Dumont pokračuje v jeho hviezdnej kariére aj svojou v poradí siedmou snímkou, čerpajúcou z diel a listov Paula Claudela a z listov i zdravotníckych záznamov talentovanej sochárky Camille Claudel. Úspešný francúzsky filmový režisér si svojimi dielami čoraz viac získava srdce divákov, ale aj uznanie a ocenenia kritikov. Úspech z MFF v Cannes – nomináciu na Zlatú palmu a cenu Veľkej poroty za snímku Ľudstvo z roku 1999, zopakoval aj v roku 2006 s filmom Flandry. Svoju originalitu a výnimočnosť Dumont potvrdil aj na Medzinárodnom filmovom festivale v Berlíne 2013, kde sa predstavil s biografickou drámou o známej francúzskej sochárke Camille Claudel, ktorá bola prvou študentkou Augusta Rodina, potom jeho milenkou a nakoniec pacientkou psychiatrickej liečebne v Montdevergues blízko Avignonu. Úchvatný herecký výkon Juliette Binoche a majstrovské spracovanie životného príbehu ženy-umelkyne vyniesli režisérovi nomináciu na najvyššie festivalové ocenenie – Zlatého medveďa.
Na konci svojej kariéry Camille Claudel trpela zdanlivou duševnou poruchou. Prestávala veriť vo svoje umelecké schopnosti a svojho bývalého milenca, Augusta Rodina, vinila za to, že jej urobil zo života peklo. Hoci ju jej rodina pre jej bezpečie a dobro umiestnila do psychiatrickej liečebne, Camille sa snažila presvedčiť doktora, že je duševne úplne zdravá. Život jej však v zúfalej túžbe po fyzickej i psychickej slobode a po stretnutí sa so svojím milovaným bratom unikal za múrmi chladnej liečebne.
