Grandhotel
:
„ Ľudia sú ako mraky“
Grandhotel je v poradí štvrtým filmom režiséra Davida Ondříčka. Jeho dva predchádzajúce filmy Samotári a Jedna ruka netleská patria k najvýraznejším diváckym úspechom českej kinematografie na prelome tisícročia.
Jeho nový film nás zavedie do hotela Ještěd, týčiaceho sa nad Libercom. V ňom pracuje údržbár Fleischman (Marek Taclík), amatérsky meteorológ, ktorý vie, že bude pršať, ešte kým začne, a nie je schopný opustiť svoje rodné mesto. Liberec je preňho totiž klietka, miesto, ktoré ho zväzuje dávnym sľubom a nechce ho pustiť za svoje hranice. Každý deň myslí na jediné, vzniesť sa k nebu a uletieť z hotela, z Liberca, zo života, ktorý sa mu vôbec nedarí. Blázon by zostrojil krídla, Fleischman si šije balón, v ktorom uletí. Do života mu ale vstúpi Ilja (Klára Issová), ktorá sa trápi vo vzťahu s arogantným čašníkom Patkom (Jaromír Plesl), ktorého meno je treba vyslovovať pí-ej-tý-ký-ej, pretože bol v Amerike.
Okrem neho Fleischmanovi komplikuje život trochu vulgárny recepčný Jégr (Jaromír Dulava) a dôstojník wehrmachtu v zálohe Franz (Ladislav Mrkvička), rozprašujúci po libereckých supermarketoch popol svojich padlých druhov.
K natočeniu filmu inšpirovala režiséra Ondříčka próza Jaroslava Rudiša, ktorého kniha Nebo pod Berlínom sa stala českým bestsellerom a bola preložená do mnohých jazykov.
