Lekcia Faust

Faustovský mýtus považuje Švankmajer za kľúčový pre našu civilizáciuDruhý celovečerný film (po Něco z Alenky z roku 1987) inak už vyše 30 rokov nakrúcajúceho tvorcu prináša mnohovrstvový osobitý, úchvatne imaginatívny pohľad na faustovský mýtus. Hlavným motívom je pokušenie, manipulácia (nemožnosť utiecť pred úzkosťami) a podliehanie zlu, ktoré sa nenápadne prediera do nášho každodenného života. Formálne i tematicky sú zreteľné nadväznosti na autorov starší, temné pudy si všímajúci film Don Šajn (1970), v ktorom sú zarastené zámocké záhrady a zdevastované interiéry oživené trhanými pohybmi marionet. Svojou typickou metódou kombinácie živej hereckej akcie s animáciou rozvíja Švankmajer etudu na tému Faustovstva, pričom využíva širokú škálu podôb faustovského mýtu, od bábkových hier po klasické Goetheho dielo. Fausta aj Mefista hrá jeden herec – Petr Čepek. Bábky sú tu jednak 30-centimetrové, jednak rovnako veľké ako ľudia. Kombinuje sa film hraný, animovaný, využívajú sa trikové zábery. Film vznikol za finančnej pomoci filmových spoločností z Francúzska, V. Británie a Nemecka, nakrútený bol v knovízovskom ateliéri (pri Slanom) spoločnosti ATHANOR (grécke slovo, znamená „alchymistická pec“), realizácia začala v roku 1992. V Švankmajerových filmoch sa zlievajú profesie maliara, grafika, keramika, scénografa, autora objektov, filozofického esejistu, bábkara, filmára, režiséra, animátora, strihača, autora námetov a scenáristu. Jeho priestorové koláže umocnené pohybom filmového média sa snažia dostať za racionálnu ohrádku moderného človeka. V jeho filmoch akoby sa zhmotňovali predvedomé obrazy v nesúvisle rozprávaných príbehoch, v bizarných priestoroch, kde ožívajú veci, ľudia sa stretávajú s bábkami a smiech dostáva podobu desivej nočnej mory. Autorova imaginácia rozmetáva pôvodné námety inšpirované púťovým príbehom, rozprávkou, mýtom, nakopuje ich v nelogických súvislostiach a významoch.
Pridať medzi obľúbené