Martin Slivka – muž, ktorý sadil stromy

Film je poctou Martinovi Slivkovi, jednej z najvýznamnejších postáv slovenskej kinematografie a kultúry. Bol tvorcom slovenského dokumentárneho národopisného filmu, režisérom, scenáristom, dramaturgom, filmovým teoretikom, pedagógom, autorom, etnografom a najmä – výnimočným človekom. Dokument je nielen spomienkou na majstra Slivku prostredníctvom rozprávania jeho blízkych a spolupracovníkov, ale zároveň pokusom poodhaliť tajomstvo jeho bohatého života a tvorby.
Martin Slivka, človek s láskavou tvárou, so šibalskými, usmievavými očami, s veľkým srdcom a s krásnou priateľskou dušou, prísny pedagóg, chápajúci priateľ, umelec, náročný sám na seba a dôsledný v práci, nám zanechal bohatý odkaz – posolstvo, ktoré sa ukrýva nielen v jeho filmoch, ale aj v jeho osobnosti a vo všetkom, čo urobil. Tento film nie je len prejavom obdivu k doyenovi slovenského dokumentárneho filmu, ale aj výrazom potreby analyzovať a zhodnotiť jeho veľké dielo a umiestniť ho do európskeho kontextu.

Narodil sa v Spišskom Štiavniku v roku 1929 študoval na Filmovej akadémii múzických umení v Prahe – odbor dokumentárny film u profesora Karola Plicku a na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity – odbor etnografia a folkloristika. Pôsobil od roku 1955 ako dramaturg, scenárista a dokumentarista v Slovenskej filmovej tvorbe. Od roku 1967 ako režisér Štúdia krátkych filmov v Bratislave o od roku 1977 ako pedagóg na VŠMU v Bratislave – odbor dokumentaristika. Od roku 1990 bol dekanom jej Filmovej a televíznej fakulty.
Martin Slivka bol spoluzakladateľom filmového festivalu ETNOFILM s Valašským múzeom v prírode v Rožnove pod Radhoštěm a neskôr ETNOFILMU Čadca. Napísal niekoľko štúdií a článkov do zborníkov a katalógov prevažne k festivalom s národopisnou a etnografickou tematikou. Viac ako 40 rokov sa zaoberal problematikou slovenského ľudového divadla a svoje poznatky zhrnul v diele Slovenské ľudové divadlo. Martin Slivka sa zaraďuje medzi jednu z najvýznamnejších osobností slovenskej kultúry a umenia vôbec. Autorsky sa podpísal pod vyše 140 filmov – napr. Voda a práca (1963), Odchádza človek (1968), Za tajomstvom mohýl (1964), Ikony (1966), Národný umelec prof. Karol Plicka (1972), Ľudovít Fulla (1972), Kresané do dreva (1976) – bol autorom námetov a scenárov a režisérom. Stal sa priekopníkom tzv. etnografickej línie slovenskej dokumentaristky, vo svojej práci sa venoval aj výskumu slovenského ľudového divadla a folklóru.
Martin Slivka za svoju tvorbu získal vyše 40 významných ocenení na zahraničných festivaloch.
„Pamätám si zo školy, ako Martin Slivka dokázal svojich študentov nadchnúť. Popritom sa snažil, aby svoje filmy mohli čo najslobodnejšie realizovať. To bolo vtedy vzácne. Napriek tomu, že sme sa na škole stretávali skoro každý deň a neskôr sme boli aj kolegovia v Krátkom filme, nikdy sme sa dôverne nezblížili. Možno preto, že som k nemu cítil priveľký rešpekt. Aká je to výnimočná osobnosť, som pochopil až pri práci na jeho portréte. Až keď som sa začal rozprávať s jeho spolupracovníkmi, priateľmi, študentmi, manželkou i synmi, som si uvedomil, čo všetko pre našu kultúru znamenal. Dnes nám typ takého rozhľadeného a neuveriteľne pracovitého humanistu chýba,“ povedal Martin Šulík o Slivkovi v rozhovore pre denník SME.

Pridať medzi obľúbené