Muž, ktorý luže
Krátko po vojne prichádza do malého slovenského mesta záhadný muž Boris, ktorý svojimi historkami o stratenom hrdinovi miestneho odboja mystifikuje znepokojených obyvateľov mestečka…
Krátko po vojne sa vracia do horskej dedinky muž menom Boris. V miestnej krčme sa dozvie o istom Jánovi Robinovi, ktorý sa stratil. Príde do jeho domu a predstaví sa rodine ako jeho priateľ. Domácim – sestre, manželke, otcovi rozpráva príbeh, ktorý vypointuje až do Jánovej smrti. J.-L. Trintignant v hlavnej úlohe pomáha vynikajúcim hereckým výkonom udržať rovnováhu v dvojznačnej polohe postavy, prikláňajúcej sa miestami k autentizujúcemu vojnovému zážitku, miestami zas k výmyselníkovi, s pribúdajúcimi historkami, ktorého je stupňovaný ironický odstup od schém a klišé, parodicky množených, zvýrazňovaných a zosmiešňovaných v ich naivnej premrštenosti, nepravdepodobnosti a stereotypnosti. Robbe-Grillet (zakladateľ a hlavný predstaviteľ francúzskeho „nového románu“ sa vo svojich dielach snažil poukázať na nejednoznačnosť skutočnosti a problematickosť všetkých faktov a udalostí, prejavujúcich sa ako predstava, klam či sen) demonštruje, že takéto zobrazovanie histórie slúži len na ohlupovanie a zvádzanie naivných ľudí – podobne ako svojimi historkami Boris ohlupuje a zvádza mladú čašníčku v hostinci či mladé ženy – Máriu, Sylviu a Lauru – v zámku. Historky a história sa podľa okolností neustále menia a prispôsobujú, z hrdinov sa stávajú zradcovia a naopak. V závere si Boris vo svojej poslednej historke (a verzii svojej histórie) v tušení nevyhnutnosti Jánovho príchodu vymení svoju tvár za Jánovu (Borisov hlas zostáva nezmenený) a rozpráva svoju históriu ako Ján a ako históriu Jána, ktorý prichádza pomstiť Borisovu zradu. Z „pikantérií“ prvej Robbe-Grilletovej kolibskej spolupráce hodno spomenúť scénu, v ktorej nemecký dôstojník v prvej verzii vyslobodenia Jána Robina z väzenia číta denník PRAVDA, a dátum bratislavskej premiéry: 21. august 1968.
