Odpor

Príbeh bratov Bielskich je jedným z najzaujímavejších príbehov 2. svetovej vojny. Prvý raz sa na svetlo sveta dostal v Bielorusku v roku 1944, keď boli miestni ľudia svedkami ohromujúceho, takmer surrealistického obrazu: viac než 1200 ľudí vyšlo z hlbokých a neobývaných bieloruských lesov. Príbeh sa začal skladať dokopy vďaka spomienkam a rozprávaniu, ktoré si ľudia medzi sebou šepkali. Bratia Tuvia, Zus a Asael Bielski vyrastali vo farmárskej rodine v Bielorusku, ktoré bolo v tom čase súčasťou Sovietskeho zväzu. Charizmatickí bratia boli známi ako bitkári a rebeli s odporom k autoritám. Keď v júni 1941 nacisti obsadili ich kraj, boli rýchlo označení za vyvolávačov nepokojov a sledovaní príslušníkmi SS i miestnou políciou. Onedlho sa udialo niekoľko zdrvujúcich tragédií. Rodičia a ďalší členovia ich rodiny boli spolu s ďalšími 4000 Židmi hromadne popravení. Aby zachránili holé životy, utiekli bratia do hlbokých a rozľahlých lesov, kde zostavili partizánsku skupinu. To, čo sa začalo ako boj o prežitie a túžba po pomste, prerástlo v odhodlanie zachrániť čo najviac Židov. Pod vedením Tuviu sa stala misia úspešnejšia, než si ktokoľvek dokázal predstaviť. Pre milióny ľudí znamenal príchod nacistov nezvrátiteľný rozsudok smrti. Ale pre židovských bratov Bielskich sa to stalo volaním “ do zbrane“, skúškou testujúcou ich bratstvo, odvahu a vôľu bojovať proti zlu okolo seba. Ich odhodlanie priviedlo tisícky ďalších do zúfalého boja o prežitie.Bratia sa odvážili vracať do ghett a pomáhali utiecť uväzneným Židom, ktorí tam čakali na deportáciu a následnú smrť v koncentračných táboroch. Po mesiacoch neustáleho presúvania sa im konečne podarilo v lesoch založiť osadu. Žili v podzemných chatrčiach, tzv. zemljankach, postavili si nemocnicu, mlyn, pekáreň, kúpele a dokonca divadlo a synagógu. Uprostred okolitého hororu vyrástlo miesto plné života, ktoré jeho obyvatelia pomenovali „Jeruzalem v lesoch“.

Pridať medzi obľúbené