Pink Floyd The Wall
:
Kultový film Pink Floyd: The Wall je jedným z mála filmových diel experimentujúcich s rýdzo hudobnou látkou.
Kultový film Pink Floyd: The Wall je jedným z mála filmových diel experimentujúcich s rýdzo hudobnou látkou.Na počiatku bolo mimoriadne úspešný dvojalbum populárnej skupiny Pink Floyd. Po úspechu jeho javiskového spracovania sa režisér Alan Parker ujal réžie celovečerného filmu, naposledy bola The Wall inscenovaná v scénickej podobe v roku 1989 pri príležitosti zbúrania Berlínskeho múru (ale bez Pink Floyd). Parkerov záujem o prepojenie hudobného námetu a hraného filmu sa na počiatku 80.rokov prejavil už snímkou Sláva. V náročnom filmovom projekte Pink Floyd: The Wall sa však tvorca priblížil poetike hudobného tvaru omnoho zaujímavejším a v kinematografických dejinách jedinečným spôsobom. Podľa scenára duchovného vodcu skupiny Rogera Waltersa vznikol film, ktorý je spleťou symbolických obrazov a animovaných sekvencií (Gerald Scarfe), voľne spojených piesňami a situáciami fiktívnej hlavnej postavy rockovej hviezdy Pinka. Hrdina sa zamkne v hotelovej izbe a v neurčenom časovom úseku sa vyrovnáva s patovou životnou situáciou. Vracajú sa mu spomienky na detstvo, ktoré do značnej miery určilo jeho nasledujúci život (tragická smrť otca v zákopoch druhej svetovej vojny, prehnaná ochranárska starostlivosť milujúcej matky). Samotársky chlapec mal problém v škole, ktorú vnímal ako neľútostný stroj, snažiaci sa všetko „zomlieť“. Aj neskôr si Pink ťažko hľadal záchytné body: výlučnosť rockovej hviezdy v ňom prehĺbila pocity osamelosti a deštruktívne sklony. Vystaval okolo seba akúsi ochrannú komunikačnú stenu, ktorá sa postupne stala väzením. Rozchod so ženou, ktorá už nedokázala znášať manželove výstrelky, únava z nekonečnej, vo svojej podstate publikom mapujúcej show a hlboká citová i názorová kríza dovádzajú Pinka na pokraj zrútenia. V halucinogénnych stavoch, podmienených tiež drogami, sa muž vracia ku kľúčovému okamžiku svojho života.Film nie je popisom výlučne životnej situácie, ale obecne nadčasovým rozprávaním o osamelosti a o rozličných „stenách“, ktoré si ľudia okolo seba stavajú. Piesne skupiny Pink Floyd sú dnes už hudobnou klasikou a vizuálne uhrančivá snímka nestratila nič zo svojej naliehavosti a umeleckej výnimočnosti.Film nemá nejaký jednoznačný lineárny dej, ale v podstate sledujeme životné etudy hlavného hrdinu Pinka (hraje ho spevák Bob Geldof). Od detstva cez školské roky a dospelosť, kedy sa ako rocková hviezda duševne zrúti na predávkovanie sexom, drogami a rock´n´rollom. Posledná štvrtina filmu je vlastne len jeho blúznením, trefne stvárnená výtvarníkom Geraldom Scarfom.