Smrť v Benátkach
:
Luchino Visconti bol jedným z najvýznamnejších a najoriginálnejších talianskych režisérov.
Toto svoje postavenie potvrdil jedným zo svojich majstrovských diel – filmovou adaptáciou románu Thomasa Manna. Toto zdanlivo nesfilmovateľné dielo a jeho atmosféru sa mu podarilo kongeniálne preniesť do filmu po tom, ako hlavného hrdinu zmenil zo spisovateľa na hudobného skladateľa. Od úvodnej scény plavby do Benátok film diváka naplno pohltí, rovnako ako pohltila krása poľského mladíka Tadzia skladateľa Gustava von Aschenbacha. Film je úvahou na tému krásy a umenia, no zároveň úvahou o úpadku individuality, spoločnosti a kultúry. Jeho neodmysliteľnou súčasťou je hudba Gustava Mahlera.
Smrť v Benátkach
„Príbeh o rozkoši zo zániku“, nakrútený podľa románu Thomasa Manna, ktorý sa pri jeho písaní inšpiroval svojím životom a smrťou Gustava Mahlera. Počas výletu do Benátok sa hudobný skladateľ Gustav von Aschenbach (Dirk Bogarde) stretáva v období ťažkej životnej krízy s poľským chlapcom zo šľachtickej rodiny Tadziom. Mladík svojou botticelliovskou krásou, nevinnosťou a čistotou opantá celú osobnosť fascinovaného skladateľa, fatálne smerujúceho k smrti… Viscontiho vrcholné dielo, naplnené melanchóliou a smútkom, je nielen symbolickým obrazom doznievajúcej „belle époque“, ale aj nadčasovou úvahou na tému krásy a umenia.
Pridať medzi obľúbené
