Divoké historky
:
Pozitíva
Každému raz rupnú nervy… alebo šesť divokých historiek, ktoré spája téma pomsty a drobných i väčších nespravodlivostí či krívd. Človek sa im nedokáže brániť, ak nechce prekročiť hranice zákona, či dobrých mravov. Ale čo je veľa, to je veľa. Hrdinovia filmu sa v rôznych situáciách dostávajú do bodu, kedy im dochádza trpezlivosť. Rozhodnú sa vziať osud do […]
Každému raz rupnú nervy… alebo šesť divokých historiek, ktoré spája téma pomsty a drobných i väčších nespravodlivostí či krívd. Človek sa im nedokáže brániť, ak nechce prekročiť hranice zákona, či dobrých mravov. Ale čo je veľa, to je veľa. Hrdinovia filmu sa v rôznych situáciách dostávajú do bodu, kedy im dochádza trpezlivosť. Rozhodnú sa vziať osud do vlastných rúk a s ľudskou malosťou, byrokraciou, či vypočítavosťou si to vybavia s intenzitou rozzúreného zvieraťa. Túto výnimočnú čiernu komédiu koprodukovali bratia Almodóvarovci a priniesli do kín film o tom, že nervy raz môžu rupnúť naozaj každému. Pocity hnevu sú v ňom vyobrazené univerzálne, rovnako ako uvoľňujúci účinok smiechu, ktorý sa dostaví pri každom zo šiestich prekvapivých rozuzlení. Bystro vystavaná spoločenská kritika, pri ktorej sa divák z chuti nasmeje, aj keď vie, že za všetkým predsa len stojí krutá pravda. V Divokých historkách sa stretávajú uznávaní herci, ktorí spolu doteraz na striebornom plátne spoločne neúčinkovali, herci z nezávislých filmov, alternatívneho divadla a televízie.
Režisér o filme: „Rozprávanie príbehu pre mňa znamenalo akt oslobodenia. Tieto historky sa vyrojili z najnespútanejších zákutí mojej predstavivosti. Pracoval som na iných projektoch a často ma deprimovalo, že divoké historky nebolo možné realizovať. Začal som písať poviedky, v ktorých som vyjadroval vlastnú frustráciu z rôznych vecí. Keď ich už bolo na jeden zväzok, napadlo mi, že ich spája niekoľko spoločných tém, ktoré im dodávajú jednotnosť a konzistenciu: všetky boli o katarzii, pomste, a o deštrukcii. A o neodolateľnej rozkoši zo straty sebaovládania… Západnú kapitalistickú spoločnosť často vnímam ako neviditeľnú klietku, ktorá ochromuje našu citlivosť a kriví medziľudské vzťahy. Divoké historky predstavujú skupinu ľudí, ktorí v takejto klietke žijú, bez toho, aby si uvedomovali jej existenciu. No v momente, kedy by väčšina z nás problém potlačila alebo pretavila do depresie sa títo ľudia rozbehnú na plné obrátky.“
