Zázraky

Druhý celovečerný film talentovanej talianskej režisérky, ktorá vyštudovala filozofiu mal svetovú premiéru v Cannes a veľký ohlas zaznamenal aj na karlovarskom festivale. Vyniká neuveriteľnou autenticitou, empatiou a témou, v ktorej ponúka divákom portrét (nie len) talianskeho vidieka v uhladených, všetkým zrozumiteľných obrazoch. Rozpráva príbeh dvanásťročnej Gelsominy, ktorá žije s rodičmi a troma mladšími sestrami na opustenom statku v Umbrii na talianskom vidieku. Otec drží rodinu bokom od nástrah moderného sveta a striktne presadzuje život v súlade s prírodou. Chov včiel a výroba prírodného medu sú pre rodinu jediným zdrojom obživy a krúti sa okolo neho všetok život. Pevné rodinné väzby sú však náhle narušené nakrúcaním televíznej reality show „Zázraky vidieka“, ktorá poblázni celý kraj. Čiastočne autobiografický poetický film režisérky Alice Rohrwacher o rozpadávajúcom sa ideálom svete osciluje na hranici medzi realitou a snom.  Film ukazuje, že tie najdôležitejšie veci bývajú zároveň tie najmenej nápadné. V snímke je veľmi zreteľná autorkina znalosť prostredia a v kombinácii s dôkladným hereckým obsadením a výkonmi, ktoré sa ani nedajú nazvať hraním v pravom zmysle slova, vnímame ako postavy na plátne žijú a jednotlivé fragmenty rozprávania slúžia práve na zachytenie ich temperamentu, no aj  okolitého  sveta.

Režisérka o filme: „Zázraky sú filmom o vidieku, o pomerne zvláštnej láske medzi otcom a jeho dcérami, o chýbajúcich mužských potomkoch, o zvieratách a malých ľuďoch, ktorí žijú v televízore. Zázraky sú mýtickou bájou. Film sa odohráva v mojom rodnom meste na vidieku medzi centrálnou oblasťou Umbrie-Lazio a Toskánskom.  Chcela som rozprávať o prvorodenej dcére. Samozrejme ma veľmi inšpirovala moja sestra Alba a to, ako som sa na ňu dívala počas nášho spoločného detstva. Ale na druhej strane, asi by som sa strašne nudila, keby som vytvárala niečo čisto autobiografické, pretože skôr chcem objavovať všeobecne platné veci o ľudskej povahe, ktoré ma presahujú.“

Pridať medzi obľúbené