World Trade Center

Ako prví 11. septembra 2001 zareagovali na volanie o pomoc z veží Svetového obchodného centra a keď sa obe zrútili, zostali uväznení v ich troskách. Policajti Will Jimeno (Michael Peña) a John McLoughlin (Nicolas Cage) na rozdiel od svojich kolegov ako zázrakom prežili, no zaživa pochovaní pod šiestimi metrami rozvalín.

Hoci sa navzájom nemohli vidieť, počuli sa a jeden druhému dodávali odvahu. To im zachránilo život. Od slobody ich totiž delilo nekonečných dvanásť hodín, počas ktorých sa k nim dostávali záchranári. Skutočný príbeh dvoch mužov, ktorí ako poslední vyviazli živí z inferna dvojičiek, podáva dráma Olivera Stonea World Trade Center.

Pre jedného z najslávnejších filmových tvorcov súčasnosti – držiteľa Oscarov za réžiu snímok Čata (1986) a Narodený 4. júla (1989), ako aj za scenár k dráme Polnočný expres (1978) – tentoraz nebola kľúčovou „výbušnosť“ témy, ale kvalita scenára, pod ktorý je podpísaná Andrea Berloff. „Je to jeden z najlepších scenárov, aký sa mi dostal do rúk. Objavil sa ako blesk z čistého neba, podobne ako onen deň,“ hovorí Oliver Stone. „Dostal ma – i množstvo ďalších ľudí – svojou emotívnosťou a jednoduchosťou. Popisuje tie desivé udalosti originálnym spôsobom a stal sa pre mňa srdcovou záležitosťou,“ dodáva režisér.

World Trade Center však nie je iba príbehom dvoch mužov v najťažšej životnej skúške, ale aj príbehom ich rodín a ľudí, ktorí riskovali svoje životy, aby ich zachránili. „To oni sú pravými hrdinami tohto filmu. My sme s Willom síce takisto čelili smrti, no nemali sme na výber. Oni si vybrať mohli, a napriek tomu po nás pátrali bez ohľadu na skutočnosť, že ich to rovnako mohlo zavaliť,“ vraví John McLoughlin. Obaja skutoční hrdinovia pôsobili pri nakrúcaní ako odborní konzultanti. „Sme celkom obyčajní ľudia, no veľa celkom obyčajných Američanov v ten deň robilo to najlepšie, čo bolo v ich silách. Som veľmi rád, že ich môžeme reprezentovať práve my dvaja,“ dodáva Will Jimeno.

Aby film čo najvernejšie zodpovedal skutočnosti, nakrúcal sa na reálnych miestach (jedine zábery zo zrútených budov, pochopiteľne, vznikli v štúdiu) a chronologicky. Sám Nicolas Cage považuje toto nakrúcanie za jedno z najnáročnejších vo svojom živote. „V každej sekunde, keď ma kamera snímala, som sa zo seba snažil dostať to najlepšie, pretože som mal pocit, že tentoraz to má naozaj zmysel,“ vysvetľuje Cage.

Pridať medzi obľúbené